Uplynulých sedem septembrových dní sa nieslo u horských záchranárov v znamení výročí, osláv a spomienok.
Zrod celoštátnej horskej služby a výročie jej zakladateľa
V sobotu 20.septembra sa na Slnečných skalách v Rajeckej doline konal Deň Horskej služby. Toho roku bol venovaný okrúhlemu sedemdesiatemu výročiu založenia celoštátnej organizácie.
Svoje zručnosti prezentovali dobrovoľní horskí záchranári Horskej služby, hasičské a kynologické zbory, ale i Letecká záchranná zdravotná služba Air Transport Europe.
Úvodné slová patrili Štefanovi Smrekovskému, ktorý vedie dobrovoľnú Horskú službu v súčasnosti. Pozdrav odovzdali aj kolegovia z Poľskej horskej služby GOPR.
Hory ľudí fascinovali od dávnych čias. S ich objavovaním a pobytom v nich prirodzene súviseli aj ťažšie chvíle. Prvou známou obeťou vo Vysokých Tatrách bol Papyrus, obyvateľ Matejoviec, ktorý sa zabil v oblasti Zeleného plesa v roku 1771. Transport jeho tela môžeme teda považovať za prvú záchrannú akciu. Rozvoj turistiky inicioval, že v roku 1874 sa vo Vysokých Tatrách uskutočnil prvý odborný kurz horských vodcov a postupný rozvoj horskej záchrany v oblasti Vysokých Tatier.
Nasledovali i smutné udalosti, ako prvá obeť záchrannej akcie, ktorou bol kráľ horských vodcov Klimek Bachleda. Zahynul v roku 1910 pri snahe o záchranu dvojice poľských horolezcov v masíve Javorového štítu.
Vývoj pokračoval ďalej až 1.decembra 1954 vznikla Horská služba ako celoštátna organizácia, ktorá sa vtedy so svojimi 682 členmi a čakateľmi stala majákom bezpečnosti v slovenských horách. V jej čele stál dlhé roky František Mrázik. Do kancelárie vtedy postavil bustu Pavla Országha Hviezdoslava a s motiváciou, ktorú mu dávali hory a inšpiratívne myšlienky, budoval spolu s kolegami organizáciu, s ktorou sa ľudia v horách mohli cítiť bezpečnejšie. Zomrel priam symbolicky – v deň horskej služby 22. septembra 2001.
Prvý prieskumný let vrtuľníkom vo Vysokých Tatrách
Pred 63 rokmi, 21.septembra 1962 sa vo Vysokých Tatrách uskutočnili prvé pokusné prieskumné lety, v rámci pátracej akcie Horskej služby. Horská služba vtedy požiadala o pomoc pri pátraní Ministerstvo vnútra, ktoré poskytlo vrtuľník MIL Mi-4 útvaru 8727 zo Sliača. Pátranie po nezvestných turistoch z Prahy síce skončilo bezúspešne, no skúsenosti naberané pri používaní vrtuľníka na pátranie až do roku 1965 priniesli dôležité vedomosti, ktoré sa mohli využiť v nasledujúcom období pri záchranných akciách.
Prvá záchranná akcia za pomoci vrtuľníka
24. septembra si pripomíname 60 rokov, od uskutočnenia prvej záchrannej akcie za pomoci vrtuľníka. V tento septembrový deň v roku 1965 sa stala na hrebeni Popradského Ľadového štítu horolezecká nehoda, pri ktorej utrpela juhoslovanská horolezkyňa Zvezdana Gregorina rozsiahle zranenia so silným krvácaním.
Záchranári sa rozhodli pre použitie leteckej techniky. Vrtuľník letky ministerstva vnútra MIL Mi-4 s pilotmi mjr. Františkom Červíčkom a kpt. Emilom Flégrom vyviezli piatich záchranárov horskej služby (Ivan Gálfy, Stanislav Samuhel, Ivan Urbanovič, Pavol Vavro, Arpád Szabó) do Zlomiskovej doliny, kde vrtuľník prvýkrát pristál v teréne v nadmorskej výške 1850 m n.m. Záchranári vyprostili zranenú horolezkyňu z terénu a transportovali ju ku vrtuľníku, odkiaľ bola v priebehu siedmych minút transportovaná do nemocnice v Spišskej Sobote.
Tam sa jej ujal chirurgický tím pod vedením primára Juraja Jánovského a juhoslovanská horolezkyňa podstúpila dvojhodinovú operáciu. Vzhľadom na vážny stav juhoslovanskej horolezkyne zohrala a promptnosť riešenia transportom pomocou vrtuľníka v jej živote kľúčovú úlohu.
Tatry v umení
Bodku v týždni záchranárskych výročí dala vernisáž výstavy Arna Andrášiho a Arna Puškáša, ktorá sa konala 18.septembra v Tatranskej galérii v Poprade.
Arno Puškáš bol významný slovenský horolezec, horský vodca, chatár a člen Horskej služby, ktorý okrem svojich športových úspechov vydal 1200 článkov, dve poviedky a 18 kníh. Jeho horolezecký sprievodca, ktorého vydával 32 rokov je dodnes najrozsiahlejším knižným horolezeckým sprievodcom Vysokých Tatier. Arno bol i autor olejomalieb, koláží a grafík, ktoré boli spolu s dielami jeho synovca Arna Andrášiho vystavené v Tatranskej galérii.
V Puškášových dielach dominuje svet ostrej geometrie, kde jediným oblým tvarom je všadeprítomné slnko. Napriek veľkej abstrakcii je však v každom obraze možné horolezeckým okom identifikovať, ktorú časť milovaných Tatier Arno práve spodoboval. Výstava potrvá do 23.októbra.