V piatok 17.marca 2023 sa vo Veľkom Slavkove konala spomienková slávnosť pri príležitosti 150. výročia narodenia a 90. rokov od úmrtia
lekára, filantropa a mecéna, zakladateľa sanatória v Tatranskej Polianke, predsedu Karpatského spolku, organizátora horskej záchrannej služby, športu a zakladateľa pretekového lyžovania, olympijského činovníka, funkcionára mnohých spolkov a evanjelickej cirkvi Dr. Michaela GUHRA (*17. 3. 1873 Veľký Slavkov, †23. 8. 1933 Poprad – Spišská Sobota) a pri príležitosti 180. výročia od narodenia podnikateľa a zakladateľa Tatranskej Polianky Pavla WESTERA (*21. 3. 1843 Veľký Slavkov, †11. 5. 1921 Veľký Slavkov).
V Evanjelickom kostole vo Veľkom Slavkove sa streli zástupcovia obce Veľký Slavkov a Gerlachov, Sanatória Dr. Guhra v Tatranskej Polianke a Štátneho archívu v Prešove, pracovisko Archív Poprad ako hlavného usporiadateľa. Prejavmi si pripomenuli dielo oboch významných dejateľov spod Vysokých Tatier.
Po príhovoroch nasledovalo uctenie si pamiatky kladením vencov na hroby na cintoríne vo Veľkom Slavkove a prehliadka výstavy zo života Michaela Guhra v Obecnej knižnici v budove Obecného úradu vo Veľkom Slavkove.
Len ťažko sa dá vymenovať všetko, čo bolo výsledkom produktívneho života Dr. Michaela Guhra – lekár, ftizeológ, zakladateľ sanatória v Tatranskej Polianke, predseda Karpatského spolku, organizátor horskej záchrannej služby, športu a zakladateľ pretekového lyžovania, olympijský činovník, mnohých spolkov, funkcionár evanjelickej cirkvi a mecén
Pochádzal z rodiny spišských Nemcov. Medicínu absolvoval na lekárskych fakultách univerzít vo Viedni, v Berlíne a v Budapešti. V roku 1895 získal titul Dr. V rokoch 1895 – 1896 pôsobil ako vojenský lekár v posádkovej nemocnici vo Viedni a v rokoch 1896 – 1897 ako obvodný lekár pri Berehove na Ukrajine.
Do Tatranskej Polianky prišiel pod vplyvom svojho strýka Pavla Wesztera v roku 1897. Tu sa stal spolumajiteľom a šéflekárom sanatória. Toto premenil z neprosperujúcej turistickej základne na moderné liečebné stredisko TBC a Basedowovej choroby. V roku 1907 zriadil, na základe poznatkov z viacerých európskych krajín, kde navštívil fyziatrické inštitúcie, v Polianke celoročné klimatické sanatórium. Inšpiroval sa aj cestou v Amerike. V 20. rokoch mal už Dr. Guhr kvôli svojim liečebným výsledkom svetovú povesť. Prednášal na mnohých svetových kongresoch. V roku 1928 bol pri založení Medzinárodnej federácie športovej medicíny, v roku 1931 mal turné po USA. V roku 1900 sa stal členom Spolku lekárov a lekárnikov, zakrátko členom jeho výboru. Od roku 1929 sa v Polianke začali konať lekárske kurzy „Praktický lekár“ s medzinárodnou účasťou. Najznámejším jeho pacientom bol básnik Jiří Wolker. Bol autorom myšlienky založenia základiny pomáhajúcej chudobným medikom. V čase jeho pôsobenia sa tu stretávali mnohí umelci, športovci a Tatranská Polianka sa okrem sanatória premenila na kultúrne a spoločenské centrum Vysokých Tatier. Tu sa Dr. Guhr venoval aj fotografovaniu a vydával pohľadnice. V čase hospodárskej krízy zamestnával v sanatóriu obyvateľov podhoria a takto zachránil ich rodiny pred úplnou chudobou.
S lyžovaním sa Dr. Guhr zoznámil v roku 1901 v Davose a odvtedy sa stal jeho obrovským propagátorom. Zriadil lyžiarsku cvičnú lúku, turistické a pretekové trate, vyslal svojho zamestnanca do Rakúska, aby tam získal vedomosti a mohol ich odovzdávať ďalším záujemcom. V roku 1910 dal postaviť prvý lyžiarsky mostík na Slovensku, neskôr aj ďalší, ktorý v roku 1923 pomenovali po ňom. V Polianke sa konali v roku 1911 I. medzinárodné preteky v zimných športoch, ktoré boli súčasne aj prvé lyžiarske majstrovstvá v Uhorsku. Tieto boli opakované až do roku 1914. V roku 1913 založil Uhorský lyžiarsky zväz, bol funkcionárom nemeckého Hlavného zväzu spolkov pre zimné športy. Organizoval lyžiarske kurzy vojakov, či stredoškolských profesorov. Často financoval zo súkromných prostriedkov všetky športové aktivity. Dr. Guhr sa zúčastnil na viacerých medzinárodných lyžiarskych kongresoch (napr. 1926 vo Fínsku) a aj na prvých Zimných olympijských hrách v roku 1924 v Chamonix, kde boli položené základy Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS). Na vlastné náklady pozval nórskeho trénera Simonsena, ktorý trénoval skokanov a bežcov na lyžiach. Dr. Guhr v rokoch 1918 – 1928 vyhotovil 14 štandardných lyžiarskych tratí aj s technickou dokumentáciou.
Pracoval ako propagátor turistiky, alpinizmu a spoluzakladateľ mnohých spolkov. Podporoval vydávanie odborných časopisov, publikácií so športovou a turistickou tematikou a zároveň bol ich aktívnym prispievateľom. Podieľal sa na založení Tatranského dobrovoľného záchranného zboru v roku 1913 a stal sa aj jeho predsedom. Po skončení prvej svetovej vojny sa naďalej podieľal ako lekár na záchranných akciách vo Vysokých Tatrách a organizácii školení horských vodcov a chatárov. Sám bol aktívnym horolezcom a turistom. Školil horských vodcov a organizoval horskú záchrannú službu.
Od roku 1922 bol predsedom Karpatského spolku, ktorý bol považovaný za nástupnícku organizáciu Uhorského karpatského spolku. Intenzívne sa venoval budovaniu a činnosti spolkového múzea v Poprade. V roku 1925 na Dni spolkov pre cudzinecký ruch na Slovensku v Piešťanoch predniesol príspevok o zjednotení múzea v Poprade a Tatranského múzea vo Veľkej na základe návrhu architekta Gedeona Majunkeho. Bol hlavným organizátorom finančnej zbierky na prístavbu múzea. Na základe jeho závetu 19. decembra 1933 otvorili vo vtedajšom Karpatskom múzeu v Poprade pamätnú izbu Dr. Guhra, ktorému daroval okolo 3 000 muzeálnych predmetov.
Navrhol vybudovanie meteorologického observatória na Gerlachovskom štíte. Zaslúžil sa o výstavbu Bilíkovej chaty, ktorá do roku 1946 niesla jeho meno. V čase, keď iní oddychovali sa venoval mnohým iným činnostiam. 21. septembra 1931 bola v Poprade založená odborná komisia cudzineckého ruchu a on sa stal jej predsedom. Hrdo sa hlásil k evanjelickej cirkvi. V rokoch 1922 – 1933 bol dozorcom Podtatranského seniorátu a bol 4 roky zborovým dozorcom v Štrbe.
Jeho srdcovou záležitosťou bola obec Gerlachov. Tu zabezpečoval zdravotnú starostlivosť a vďaka nemu bola v obci v roku 1918 bez obetí prekonaná španielska chrípka. V rokoch 1931 – 1932 zabezpečoval a dozoroval výstavbu v tom čase najmodernejšej základnej školy v Československej republike, na ktorú sám prispel sumou 2000 korún. O škole hovoril na smrteľnej posteli, že je to „jeho posledná radosť“. Inicioval vydanie brožovanej publikácie o Gerlachove „Gerlsdorf“ od Júliusa A. Heftyho. Dr. Guhr v obci podporoval mladých lyžiarov, ktorým daroval lyže. Materiálne podporil aj gerlachovských hasičov. Bol členom komisie pre pomoc 36 pohorelcov, ktorí prišli o majetok po požiari v roku 1932. V Gerlachove bol aj členom obecnej rady, presbyterom evanjelickej cirkvi a seniorálnym inšpektorom.
V článku boli použité texty Štátneho archívu, Zuzana Kollárová.
Viac o Dr. Guhrovi ako aj o spomienkovej akcii nájdete na: